Gorila ako ju vidím ja

Autor: Štefan Vícen | 7.2.2012 o 22:15 | (upravené 8.2.2012 o 0:37) Karma článku: 6,89 | Prečítané:  821x

Američania mali svoju prvú zverejnenú Gorilu v roku 1972. Bola to aféra s názvom Watergate a okrem iných, stála hlavu aj samotného prezidenta Nixona. Jeho vina bola jasná: marenie spravodlivosti, zneužitie právomoci a pohŕdanie Kongresom.  Nakoniec bol však svojim nástupcom omilostený.  Ako sa skončí slovenská Wathergate si vôbec netrúfam odhadnúť.  Najviac sa prikláňam k alternatíve, že pred voľbami ju ešte využijú alebo zneužijú viacerí politici, po voľbách si zas na nej víťazi umyjú ruky, novinári ešte čo to popíšu, vyšetrovanie sa bude zdĺhavo vliecť až sa pre nedostatok dôkazov nakoniec ukončí. Potrestaný nebude nikto a zaplatia to daňoví poplatníci. Tí, ktorých sa to týka, si svoje provízie budú bezproblémovo užívať a vôbec ich nebude trápiť, ako sú na tom „bežní“ voliči.

Pred nedávnom som si pozrel film „U pokladny stál“ s výborným českým komikom Vlastom Burianom. Filmy s Vlastom Burianom či s inými skvelými českými komikmi mám rád. Pri sledovaní spomenutého filmu, som si uvedomil, že je v podstate nadčasový. Doba sa nemení, menia sa len ľudia. Došlo mi, že Gorila, ktorá straší v slovenskej politike a ekonomike, je už poriadne starý King Kong. Aj v roku 1939, kedy film vznikol, totiž boli ľudia, ktorí mali všetko a všade jednoduché len preto, lebo boli bohatí a vplyvní a na druhej strane obyčajní, jednoduchí zamestnanci so skromným platom, ktorí boli odkázaní len na to, čo sa im kde pošťastí vybaviť. Vo filme je scéna, kde sa nemocničný zriadenec Kryštof Rozruch (V. Burian), omylom považovaný za veľaváženého primára prestížnej nemocnice pýta lekára zdravotnej poisťovne (J. Marvan), ktorý mu predpisuje drahý pobyt v kúpeľoch – predtým, keď bol len obyčajným zamestnancom, mu nechcel priznať nárok ani na liečivé bahno - „A kto to zaplatí?“ „No predsa poistenci to zaplatia, o to sa už vy nestarajte“, znela odpoveď. Ako bolo vtedy, tak je i teraz. Vždy je niekto, kto si užíva a je niekto, kto to platí. Vždy sú politici a voliči. Sú bohatí a chudobní a sú daňoví poplatníci a daňoví podvodníci.

Ak by niekto mal pokušenie poznamenať, že toto za komunistov nebolo, tak sa mýli. Aj vtedy boli rovní a rovnejší, ako spieva Jaromír Nohavica v piesni z osemdesiatych rokov: „Okresní inspektor Vlček má vilu, dům a byt, takové nic a jak si krásne žije. Já musel sedm rokú bez koupelny žít, proto ať žije anarchie!“

Áno, v kauze Gorila sa objavilo aj meno katolíckeho kňaza Báthoryho. O čudných praktikách tohto pána sa povrávalo už dávnejšie. Nie z nenávisti, ani zo vzdoru, ale z lásky k pravde a z úcty ku všetkým čestným a poctivým kňazom trvám na tom, že ho mal okrem cirkevného trestu (exkomunikácie), postihnúť aj trest svetský - väzenie.

Keď už spomíname King Konga, tak Američania mali svoju prvú zverejnenú Gorilu v roku 1972. Bola to aféra s názvom Watergate a okrem iných, stála hlavu aj samotného prezidenta Nixona. Jeho vina bola jasná: marenie spravodlivosti, zneužitie právomoci a pohŕdanie Kongresom. Nakoniec bol však svojim nástupcom omilostený. Ako sa skončí slovenská Wathergate si vôbec netrúfam odhadnúť. Najviac sa prikláňam k alternatíve, že pred voľbami ju ešte využijú alebo zneužijú viacerí politici, po voľbách si zas na nej víťazi umyjú ruky, novinári ešte čo to popíšu, vyšetrovanie sa bude zdĺhavo vliecť až sa pre nedostatok dôkazov nakoniec ukončí. Potrestaný nebude nikto a zaplatia to daňoví poplatníci. Tí, ktorých sa to týka, si svoje provízie budú bezproblémovo užívať a vôbec ich nebude trápiť, ako sú na tom „bežní“ voliči.

Arcibiskup Bezák v Lampe u Štefana Hríba povedal jednu neskutočne pravdivú vec. Gorila drieme v každom jednom z nás. Len ukradnúť miliardu je oveľa väčšie pokušenie, ako si privlastniť desať eúr. S Gorilami a Gorilkami sa stretávame všade. Sú všade tam, kde sme voči sebe neféroví, nečestní a nepoctiví.

Ako príklad uvediem niečo z vlastnej skúsenosti. Istá stavebná firma robila pre moju farnosť zákazku. Až po prevzatí prác a zaplatení som sa dozvedel, že medzi chlapmi, ktorí chodili ku mne na faru robiť, nebol ani jeden vyučený murár, všetko len „náturisti“ Podozrivé mi to bolo už vtedy, keď sa ukázalo, že podkladový betón v miestnosti urobili o dobrých desať centimetrov vyšší, ako malo byť. Trval som na tom, že to treba prerobiť, čo v praxi znamenalo, že celá podlaha sa musela vybúrať a urobiť nanovo. Zničený materiál a zbytočná práca - vyhodené peniaze. Najväčšie prekvapenie však bolo pri fakturovaní. Pri dôkladnom preštudovaní som zistil tri nekalé skutočnosti. Po prvé, niektoré druhy použitých materiálov boli niekoľkonásobne predražené, po druhé, pri výpočte plošnej práce boli pridané štvorcové metre a po tretie, vo faktúre bola podlaha započítaná dvakrát a započítané boli aj búracie práce vykonané pri odstraňovaní tej zle urobenej. No a čo, veď farár má peňazí dosť, nech zaplatí. Lenže farár nezaplatil. Je si totiž vedomý, že peniaze ktoré spravuje nepatria jemu, ale veriacim, ktorí si ich veľakrát odtrhnú od úst. V tomto prípade sa jednalo o takmer päťtisíc eur. Druhú kauzu, ktorú chcem pridať do mojej zbierky goríl, je „kauza cintorín“. V našej farnosti je cirkevný cintorín. Pred pár rokmi bol v  rámci reštitúcií vrátený cirkvi. Starať sa o jeho údržbu je pre farnosť v súčasnom stave takmer nemožné, preto som rád, že ho aj naďalej prevádzkuje a udržiava obec. V súčasnosti je to na základe dlhodobej nájomnej zmluvy. Pri prvom vyúčtovaní elektrickej energie po mojom nástupe do farnosti, som si všimol neúmerne veľkú spotrebu v kostole na cintoríne, kde sa v tom čase konali len pohrebné omše, čo v praxi znamenalo zhruba päťdesiat hodín svietenia  ôsmimi šesťdesiat wattovými žiarovkami. No uznajte, zaplatiť ako protihodnotu sedemnásťtisíc korún (564 eúr) je trochu priveľa. Hneď som nasadol do auta a utekal do elektrární reklamovať. Ukázalo sa však, že tam nie je, ako sa hovorí, pes zakopaný. Skutočnosť bola iná. Postupne som zistil, že farníci z nedeľného zvončeka celé roky platili nielen osvetlenie kostola, ale aj osvetlenie cintorína. Hoci som tomu nerozumel, lebo všade inde sú cintoríny osvetľované v rámci obecnej verejnej siete, predsa len som to vnímal ako ako-tak logické. Čo však bolo úplne nelogické, bola skutočnosť, že sa veriaci skladali aj na elektrinu, ktorú spotrebovali pohrebné služby a kamenárske firmy pri betónovaní, osádzaní či úprave pomníkov a pod., čiže platili za tú istú elektrinu dvakrát, elektrárňam aj kamenárom, ktorí si svojim klientom spotrebu účtovali. Považoval som za poctivé a zodpovedné okamžite dať odpojiť na cintoríne od elektriny všetko okrem kostola. Druhý problém nastal, keď mi majiteľ pohrebnej služby, správca cintorína, ktorému vypršala doba správcovstva, predložil novú zmluvu, kde rozpísal všetko pomerne dopodrobna, akurát chýbala jedna maličkosť, a to, ako a kto sa bude starať o údržbu cintorína, čiže kosenie trávy, hrabanie lístia, odhŕňanie snehu. Do zmluvy to odmietol zakomponovať, takže zostala nepodpísaná. Keďže cintorínsku daň vyberala a aj vyberá obec, išiel som sa informovať u vtedajšieho pána starostu. Na obecnom úrade ma pán starosta privítal aj spolu s majiteľom pohrebnej služby. Z jeho prítomnosti som bol zaskočený. Vysvetlil mi to tým, že najlepšie bude ak sa dohodnú všetky zúčastnené strany. Vysvetlili mi, že každý sa má podieľať na správe cintorína rovným dielom a to takto: Obec bude vyberať poplatky za hrobové miesta, pohrebná služba bude spravovať cintorín tak, že bude za peniaze vykonávať pohreby a nedovolí na cintorín vstúpiť konkurencii a majiteľ – farnosť sa zas bude starať o údržbu cintorína, teda bude kosiť trávu, hrabať lístie a odhŕňať sneh na vlastné náklady. Čudná spravodlivosť. Neveril som vlastným ušiam. Keď som odmietol na takéto podmienky pristúpiť a zabojoval som za svojich veriacich, ktorí sú okrem iného aj daňovými poplatníkmi obce, posunuli ma pán starosta aj s pohrebnou službou do patovej situácie. Keď sa ľudia pýtali bývalého správcu cintorína, prečo nie je pokosená tráva, dostali odpoveď, že to farár nechce kosiť trávu, keď sa pýtali, prečo sa na cintoríne nesvieti, dostali odpoveď: farár nechce svietiť. Aké je to jednoduché! Nech kosí, nech svieti, veď cirkev má peňazí dosť. Pokojne som si mohol povedať: Čo ma je po tom, nie sú to predsa moje peniaze, sú to peniaze miestnej cirkvi. A mohol som byť pre všetkých dobrým. Ľudia by boli spokojní, lebo by bolo aj pokosené aj zasvietené. Spokojné by boli aj gorily, mohli by sa totiž aj naďalej obohacovať na úkor iných.

Takýchto a podobných goríl je a ešte aj bude veľa. Celé je to akosi v nás, v našich postojoch, v našich charakteroch a aj v tom, čomu učíme a k čomu vedieme novú generáciu. Ľudia, ktorí poobede hádžu vajcia na steny parlamentu, večer hltavo sledujú seriály, kde ako hlavní hrdinovia vystupujú mafiáni a podvodníci, ktorí si nevážia ani peniaze ani medziľudské vzťahy. Ruku na srdce, koľkí z nás by odolali mastnej provízii na úkor štátnej kasy, keby sa nám naskytla príležitosť? Som realista ale chce sa mi veriť, žeby sa našlo dosť poctivých, ktorí by „lákavú“ ponuku odmietli. Odmietli by ju preto, lebo sú zvyknutí svoju prácu, ktorú robia často za mizernú mzdu, robiť svedomite a zodpovedne a zisk pre nich nie je tá najvyššia hodnota. Poctivosť a statočnosť sú pre nich oveľa dôležitejšie. Tom Nicholson vo svojom príhovore na protestnom zhromaždení pripomenul, aby nás pri protestoch neviedli hnev a nenávisť, ale láska ku Slovensku. A keď sa nám nebude dariť, keď príde znechutenie, pozrime sa do biblie, čo je tam napísané: Len láska má výdrž, len láska je trpezlivá a dovedie nás do cieľa. (porov. 1 Kor 13) Nedovoľme zlým ľuďom robiť zle. A buďme v tom vytrvalí. Pred parlamentom ale aj pred vlastnými dverami.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?